Téma obnoviteľný zdroj energie je pre mňa veľmi náročná. Na jednej strane ju považujem za prínos, na strane druhej vidím jej slabiny. Týka sa to primárne fotovoltických a veterných elektrární. Malé vodné elektrárne teraz v úvode vynechám, lebo tam mám problém jedine s tým, keď sa výrazne zreguluje vodný tok. Pokiaľ však ostanú zachované rybochody a celé koryto sa výrazne nespomalí, potom s nimi nemám žiaden väčší problém. Asi najviac by sa mi páčilo, keby sa do vody ponorilo mlynské koleso. Ale to samozrejme nemá takú účinnosť, ako iné systémy. K tomu sa dostanem v tomto článku neskôr.
Fotovoltika a vietor
Za ich najväčšiu slabinu považujem nestabilnú výrobu. Tá potom vyžaduje aktiváciu iných zdrojov, ktoré často nie sú zrovna ekologické. Navyše výkon, ktorý máme aktuálne nainštalovaný je v tak veľkom objeme, že výpadky dokážu riadne zamávať s celou energetickou sústavou. Som presvedčený, že čím ich budeme mať viac, tým väčšie bude riziko blackoutu.
V tomto okamihu sa nechcem venovať ekonomickým záležitostiam. To sú veci, ktoré kedysi niekto kvôli niečomu takto nastavil. Dnes vieme, že to bolo možno nesprávne rozhodnutie. Ale zastávam názor, že ak aj náhodou uzavriem zmluvu, ktorá nebude pre mňa výhodná, tak zmluvu dodržím. Môžem sa síce pokúsiť dohodnúť s protistranou na jej úprave, ale to sú veci, ktoré teraz nechcem riešiť.
Čo ma ale trápi najviac je, že tieto zdroje sa verejnosti predkladajú ako super ekologické. Lenže ako som už spomenul, kvôli nestabilnej výrobe musí ich výkon nahrádzať niekto iný. A ak kvôli výpadku fotovoltiky naštartuje iný zdroj. Komu potom patria emisie, ak ten zdroj nepotreboval bežať a len dorovnáva výpadok fotovoltiky, aby sa minimalizovalo riziko blackoutu?
Z môjho pohľadu teda tieto obnoviteľné zdroje nemôžem považovať za tak ekologické, ako ich všeobecne prezentujú médiá, vláda atď.
Ako z toho von?
Rozprávať, že sa mi niečo nepáči bez návrhu riešenia by asi nikomu a ničomu neprospelo. Uvedomujem si, že skladovanie elektriny je ekonomicky veľmi náročný proces. Ak sa však chceme baviť o ekológii, mali by sme sa pozrieť na možnosti priamej spotreby, alebo skladovania. Minimálne by to chcelo, aby sme na fotovoltické elektrárne inštalovali vyrovnávacie batérie. Výkyvy ktoré tieto zdroje robia do sústavy by tak boli plynulejšie a jednoduchšie by sa dali odregulovať. Úplne ideálnym by bolo, keby sa nám podarilo spotrebovávať všetku práve vyrobenú elektrinu. Nastaviť proces, ktorému nevadí, že teraz to pobeží viac a teraz menej. Napríklad elektrolytická výroba vodíka je veľmi jednoduchý proces. Navyše mu nevadí, či svieti slnko, alebo je nad elektrárňou mrak. Jednoducho bude vyrábať toľko vodíka, koľko bude svietiť slnko.
Áno ja viem. Ekonomika, účinnosť a tak ďalej.
Otázkou potom ale pre mňa ostáva, či sa chceme baviť o ekológii, alebo o businesse?
Vieme to skĺbiť? Isto, určite nechcem, aby sme sa vrátili do jaskýň. Ani si neviem predstaviť život bez všetkých civilizačných výdobytkov. Celé je to ale do veľkej miery vecou toho, čo sme ochotní akceptovať a aká miera diskomfortu je pre nás prijateľná.
Môj veľký sen
Rád hovorievam, že až raz budem veľký, chcel by som byť hospodársky a energeticky nezávislý. Aby som si tieto ciele a sny mohol splniť, na to mám bohužiaľ veľmi malý pozemok a veľmi malý základný kapitál. Celé pokračovanie tohto článku tak zrejme na veľmi dlho ostáva v rovine hypotéz, snov a túžob.
Základ je, že by som chcel bývať niekde pod lesom. Krížom cez môj pozemok by tiekol potok s menším jazierkom plným rýb. V ideálnom svete by bol tento potok s dostatočným prietokom a spádom, aby som si na ňom mohol postaviť malú vodnú elektráreň. Od tej očakávam, že by mala dokázať pokryť moju základnú spotrebu elektrickej energie.
Nejdem teraz snívať o malom hospodárstve, bioplynke, aby som mal v zime čím kúriť, či o výrobe vodíka z prebytkov elektrickej energie.
Celý článok vlastne píšem hlavne preto, aby som si sem uložil link na stránku venovanú malým vodným elektrárňam, kde sa mi napríklad veľmi páči jednoduchý spôsob prifázovania trojfázového asynchrónneho motora vo funkcii generátora.
Zreálnenie mojich snov
Dobre. Potok mi zrejme nikdy cez pozemok nepotečie, tak sa na vec pozrime realistickejšie. Na mojom pozemku by som teoreticky mohol dráždiť trpezlivosť susedov, koľko vrtúľ budú ochotní akceptovať. Samozrejme, so susedmi chcem mať určite len tie najlepšie vzťahy, no možno si predsa len časom postavím malú experimentálnu veternú turbínu. U tej však nepredpokladám trvalé nasadenie. To by musela byť naozaj s prijateľnými vizuálnymi aj zvukovými efektami. A samozrejme som si tiež našiel webovú stránku, podľa ktorej by som chcel postupovať.
Najreálnejšie je pre mňa postaviť malú fotovoltickú elektráreň. Od tej by som chcel, aby pracovala prísne v ostrovnom režime. Cez leto bude poháňať filtráciu v bazéne, prípadne pohon tepelného čerpadla a ak bude výkon dostatočný, tak aj automatický závlahový systém. V zimnom režime zas bude mať za úlohu pomáhať dokurovať podkrovné priestory. Samozrejme, nečakám žiadne zázraky, ale až budem mať voľných cca 1300€, rád ich investujem do základného fotovoltického systému. Konkrétne tento systém by dokázal našej rodine ušetriť cca 5-10% celkových nákladov.
Keď sa bavíme na tému obnoviteľný zdroj energie, rád ostávam pri zemi. Pokojne budem počítať úsporu na spodnej hranici a rád sa nechám pozitívne prekvapiť. Čo je dôležité, tu ušetrím dané percento celej sumy. Teda nie len ceny silovej elektriny, ale aj ceny za distribúciu, lebo elektrina, ktorú si vyrobím sám mi cez distribučnú sústavu nepotečie. Reálna návratnosť je teda pri súčasných cenách asi 10-20 rokov. Obávam sa však, že pri tempe, akým sa cena energií dvíha hore budem mať návratnosť investície splatenú možno podstatne skôr.
A tiež, keď sa bavíme o návratnosti, často sa uvádza životnosť systému na 15-20 rokov. To síce opticky vyzerá, že nič prechodom na vlastnú fotovoltiku neušetrím. No treba povedať, že fotovoltický panel neurobí po 15 rokoch cvak. Koniec a už nebudem vyrábať. Jeho výkon samozrejme s vekom klesá, ale aj po 20, 30 či 50 rokoch bude stále vyrábať, no stále menej. Pre firmu, ktorá má na tom postavené živobytie sa nožnice príjmov a výdajov pretínajú cca po 15-20 rokoch. Pre mňa ako fyzickú osobu, ktorá si nemusí počítať hodiny vlastnej práce je každý ďalší vyrobený Watt bonusom navyše.
Záver
Téma „obnoviteľný zdroj energie“ je pre mňa oveľa širšia téma, ako som tu popísal. V príspevku som si chcel primárne odložiť linky na jednotlivé stránky. Keďže spotreba našej domácnosti je naozaj príliš vysoká, musím hľadať spôsoby, ako ušetriť. Určite v dome, kde žijeme nikdy nepokryjem celých 100% našich potrieb, ale ako som už spomenul, každý jeden Watt, ktorý nemusím zaplatiť dodávateľovi elektrickej energie sa pre mňa počíta. A to hlavne v náročnejších mesiacoch, kedy mám výdavkov o niečo viac, ako inokedy.
Ak ste teda čítali môj list Ježiškovi, fotovoltiku by som tam tiež mohol s kľudom zaradiť.
Tu samozrejme nie je rozpísaný celý môj postoj k obnoviteľným zdrojom energie, lebo sa jedná o podstatne širšiu tému. No ak chcete o tom podebatovať, skúste mi napísať.
Len aby sa nezabudlo. Ilustračnú fotku na obnoviteľný zdroj energie som stiahol v režime voľného použitia z databázy pexels.com. Tam ho nájdete aj v plnom rozlíšení.
Komentáre